Techniky portrétového osvetlenia Butterfly a Loop – 1. časť

 

Existuje mnoho článkov, ako nasvecovať portrét. Žiaľ väčšina hovorí len o uhloch a výškach umiestnenia svetla. Ale každá tvár je iná, preto nie je možné osvetlenie definovať takto všeobecne a musíte vedieť “čítať tiene na tvári”.

 

Trocha teórie

Svetlo je jedným z najsilnejších nástrojov, ktoré fotografi majú k dispozícii. Profesionálni portrétisti sa počas storočí všeobecne rozhodoli používať osvetlenie, ktoré je lichotivé pre model, ktorý maľujú alebo fotografujú. Zdravý rozum nám hovorí, že väčšina ľudí chce vyzerať čo najatraktívnejšie a osvetlenie je jeho veľkou súčasťou.

Historické portrétne osvetlenie bolo študované a rozdelené do štyroch klasických osvetľovacích techník, ktoré dnes používajú fotografi. Ide o motýlie, slučkové, rembrandtove a bočné svietenie. Ukážem vám, ako vyzerajú, aké sú ich základné pravidlá a ako ich upraviť, aby vyhovovali všetkým vašim modelom.

Vo všeobecnosti by portrétové osvetlenie malo pochádzať zhora. Všeobecným pravidlom je, že zdrojové svetlo by malo byť umiestnené pod uhlom 45 stupňov od vrcholu nosa modela. 

Iné pravidlá však uvádzajú, že svetlo by malo osvetliť oči modela a tieň z nosa by mal byť umiestnený do oblasti horného okraja, ale nesmie prekrývať pery. To znamená, že štruktúra nadočnicových kostí a dĺžka nosa spolu s ďalšími jedinečnými aspektmi kostnej a tvárovej štruktúry modelau diktujú, ako má byť výška zdrojového svetla mierne zvýšená alebo znížená, aby sa vytvoril najlepší kompromis mať svetlo v očiach a pekne vyzerajúci tieň v hornej oblasti pery.

Po výbere výšky je možné vybrať smer. Tváre vyzerajú širšie alebo užšie v závislosti od toho, koľko zdrojového svetla dopadá na tvár, takže experimentujte trochu, kým nenájdete ideálne svietenie pre daneho modela.

 

Motýlie svietenie – Butterfly

 

 

Svetelný zdroj je umiestnený nad a priamo pred tvárou. Odlesky môžu byť viditeľné na čele, očných viečkach, chrbte nosu, špičke nosu, tvári, hornej pere, spodnej pere a brade. Tieňované miesta sú umiestnené pod obočím, ktoré kopírujú oblasť očných viečok, pod očami, po bokoch nosu, pod špičkou nosu, jemne pod lícami a pod lícnymi kosťami. Zvyšok tieňa pleti je rozptýlený. Tiene sú vytvárané vlasmi na čele, mihalnicami na oblasť pod očami, nosom na hornú časť pera a hlavou na krk.

Kľúčom k správnemu motýľovému osvetleniu je mať tieň, ktorý vrhá nos na oblasť horného okraja nad perou a ktorý je dokonale vycentrovaný pod nosom. Tieň nepresahuje pery, skôr umožňuje skvelé zrkadlové zvýraznenia. Názov pochádza z vytvoreného tieňa, pretože tvar nosového tieňa sa podobá motýľu.

 

 

Toto osvetlenie je považované za “ploché” osvetlenie. Tento štýl osvetlenia zvýrazňuje oči a lícne kosti, tvár vyzerá širšie a minimalizuje škvrny a vrásky. Je považovaný za súčasný alebo módny štýl osvetlenia, ale môže byť použitý na ľubovoľnom modelovi, kde sú požadované charakteristiky tohto osvetlenia.

 

Slučkové svietenie – Loop

 

 

Druhá klasická osvetľovacia technika sa nazýva Slučkové osvetlenie, pretože tieň, ktorý sa pod nosom tvorí na oblasť horného okraja nad perou, je v tvare slučky. Zdrojové svetlo v tomto prípade prichádza zľava a ak si predstavíte tvár ako ciferník hodín, tak svetlo je umiestnené na 11tej hodine. Všimnite si, že odrazy svetiel, ktoré ukazujú na zdrojové svetlo, sú tiež v polohe 11tej hodiny. Tiene sú oproti zdrojovému svetlu – na pravej strane nosa a tváre. Tiene z mihalníc smerujú dole a smerom doprava rovnako ako tiene z nosu a hlavy.

 

 

Slučkové osvetlenie je najjednoduchší spôsob osvetlenia portrétov. Je často používané v oblasti fotografického priemyslu reportážnymi a inými fotografmi, ktorí musia pracovať rýchlo, je príjemné pre takmer každú tvár a nemusí byť dokonale presné, aby vyzeralo dobre.

Ak potrebujete rýchlo vytvoriť dve svietenia na jednom modelovi, môžete najprv vyfotiť modela s Motýlim svietením a následne Slučkovým svietením jednoducho tým, že model otočí hlavu, kým sa nezobrazí slučka v tvare nosového tieňa v hornej oblasti pery.

Techniky portrétového osvetlenia Rembrandt a Split – 2. časť