Dlho som rozmýšľal, či tento článok napísať, alebo sa na to jednoducho vykašľať. Ale rozhodol som sa pre jeho napísanie s tým, že snáď niekomu pomôže v jeho kariére modela alebo modelky v oblasti modelingu (ďalej v článku budem používať len “model”, aby som nemusel vypisovať oba rody).
Dostal som ponuku fotiť pre jednu prestížnu módnu firmu známe značkové oblečenie s tým, že si môžem pozháňať modelov. Mal som na výber. Obrátiť sa na modelingové agentúry, alebo si modelov nájsť sám. Keďže čas prvého fotenia sa neúprosne blížil, vypísal som “konkurz” na modelov, ale zároveň som sa aj obrátil na modelingové agentúry. Domnieval som sa, že sa mi zahltí mailová schránka množstvom kvalitných modelov, ktorí sa snažia uchytiť v tejto oblasti, stať sa známejšou tvárou a mať za to ešte zaplatené. Žiaľ, to čo mi do mailovej schránky začalo chodiť, ma nemilo prekvapilo. Predpokladal som, že tí ľudia majú nafotené nejaké svoje portfólio s prirodzeným mejkapom buď v štúdiu, alebo v nejakej peknej lokalite. No mal som možnosť sa v 95% pozerať na selfíčka, “ideálne fotené” z 30cm od tváre, prehnané cez nejaké filtre, v rozlíšení, ktoré mi neumožnilo sa pozrieť na pleť. V 2% to boli zase extra retušované profesionálne fotografie, ktoré mi ale zase neukázali model v jeho prirodzenom výzore.
Žiaľ aj pri agentúrach som sa stretol od profesionálov po amatérov. Profesionálna modelingová agentúra si nedovolí zverejniť fotografie modelov s podomácky nafotenými fotkami, rozlišujú medzi fotografiou potrebnou pre fotografa, ktorý hľadá vhodný model a módnou fotografiou modela. Iní len zbierajú ľudí, evidujú ich za nejaký poplatok a je im jedno, aké fotografie model na ich stránke má.
Nemám nič proti tomu, ak fotografovi pri TFP prídu nejaké ponuky nafotené mobilom ako selfíčka a pod. Tam určite stačí aspoň základná predstava výzoru, alebo aspoň aby fotograf spoznal modela na ulici, kde sa majú stretnúť. Pri serióznych platených prácach je to ale neprípustné. Určite mnohí teraz môžu oponovať, že nafotenie booku je drahé, nemajú na to a pod. Je veľa fotografov, ktorí fotia popri svojej práci aj TFP či už na testovanie si nových techník alebo rozšírenia svojho portfólia. A určite väčšina týchto fotografov, ak si dáte do podmienky, že potrebujete urobiť popri TFP aj dve tri bookove fotky, určite neodmietne.
A čo som tým chcel povedať? Ak niekto chce byť modelom, či už na “plný úväzok”, alebo si občas takto privyrobiť, potrebuje aspoň nejaké 2-3 fotky (tvár, postava – to neznamená, že musí byť v plavkách!), ktoré ho zobrazujú v prirodzenom vzhľade so základným mejkapom. Ak má naviac aj niečo umeleckejšie, je to v poriadku, ale nie smerodajné. Nemusia to byť hneď fotky od profesionálnych fotografov, ale môžete využiť ich TFP, alebo požiadať o pomoc začínajúcich fotografov, alebo neprofesionálov, ktorí majú dobré oko na fotky a pod. Model má poznať svoje konfekčné veľkosti a ďalšie rozmery potrebné pre fotenie oblečenia. Model si ich má cca 2x ročne aktualizovať, či už pre seba, alebo nahlasovať agentúre, ak je registrovaný. Len tak sa vám podarí preraziť.