GDPR

GDPR – General Data Protection Regulation

 

Veľa už bolo napísané o GDPR – General Data Protection Regulation a ešte viac bludov. Zbytočne rozprúdili diskusie na rôznych fórach miešaním platných a neplatných právnych predpisov. Keď v roku 2013 Zákon 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov zaviedol fotografiu ako osobný údaj, nikto sa nad tým ani len nepozastavil. Teraz, keď nový Zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov fotografiu nepovažuje za osobitnú kategóriu osobných údajov, nastalala panika. Skúsim preto opísať vplyv GDPR na fotografa a jeho produkt, teda fotografiu. Nebudem sa zaoberať podnikateľskými činnosťami fotografa, mailinglistami a pod. (to možno nabudúce), ale len kedy, čo a za akých podmienok môžem fotiť a aký na to má vplyv GDPR.

Možno niektorých sklamem, ale hneď na úvod poviem, že žiaden, presnejšie povedané pozitívny, lebo fotografia už nie je osobitnou kategóriou osobných údajov. Na vytváranie a spracovanie fotografií tu máme už roky rokúce platné zákony a predpisy (presnejšie od roku 2002), ktoré sa ani príchodom GDPR nezmenili.

 

Právne podklady

  1. NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) – ďalej len GDPR
  2. Usmernenia Pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 k súhlasu podľa nariadenia 2016/679
  3. Zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len ZOOÚ, ktorý zrušil Zákon 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  4. Metodické usmernenie č. 2/2018 Úradu na ochranu osobných údajov SR – Zákonnosť spracúvania
  5. Často kladené otázky k fotografiám a audiovizuálnym záznamom Úradu na ochranu osobných údajov SR
  6. Základní příručka k ochraně údajů
  7. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
  8. Zákon 185/2015 Z.z. Autorský zákon
  9. Zákon 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
  10. Zákon 431/2002 Z.z. o účtovníctve
  11. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 44/00-133

 

Čo je GDPR?

EÚ 6. apríla 2016 schválila rozsiahlu reformu právneho rámca ochrany údajov a prijala balík reforiem na ochranu údajov, ktorý obsahuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Tá nahrádza dvadsaťročnú smernicu 95/46/ES2 („smernica o ochrane údajov“), a smernicu o policajnej spolupráci . Všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa ako nový celoeurópsky nástroj na ochranu údajov začal priamo uplatňovať 25. mája 2018, čiže dva roky po tom, ako bolo prijaté a nadobudlo účinnosť. Vychádzajúc zo skutočnosti, že ochrana údajov je v Európskej únii základným právom, sa novým nariadením zlepší ochrana práva jednotlivca na ochranu osobných údajov.

 

Na čo sa GDPR nevzťahuje?

Podľa čl. 2 ods. 2 písm. c) GDPR  sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti. Nevzťahuje sa teda na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v priebehu výlučne osobnej alebo domácej činnosti, a teda bez spojenia s profesijnou alebo komerčnou činnosťou. Osobné alebo domáce činnosti by mohli zahŕňať korešpondenciu a uchovávanie adries či využívanie sociálnych sietí a online činnosti vykonávané v kontexte takýchto činností.

 

Je fotografia osobný údaj?

Nie, samotná fotografia ako taká nie je osobitnou kategóriou osobných údajov. Na to, aby fotografia bola osobným údajom, musí spĺňať niekoľko podmienok. GDPR v tejto oblasti nie že sťažuje prácu fotografa, naopak ju zjednodušuje.

Podľa bodu 51 recitálu nariadenia GDPR osobné údaje, ktoré sú svojou povahou obzvlášť citlivé v súvislosti so základnými právami a slobodami, si zasluhujú osobitnú ochranu, keďže z kontextu ich spracúvania by mohli pre základné práva a slobody vyplývať významné riziká. Spracúvanie fotografií by sa nemalo systematicky považovať za spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, pretože vymedzenie pojmu biometrické údaje sa na ne bude vzťahovať len v prípadoch, keď sa spracúvajú osobitnými technickými prostriedkami, ktoré umožňujú alebo potvrdzujú jedinečnú identifikáciu fyzickej osoby.

Takéto osobné údaje by sa nemali spracúvať, pokiaľ spracúvanie nie je povolené v osobitných prípadoch stanovených v tomto nariadení, pričom sa zohľadní, že právo členských štátov môže stanoviť osobitné ustanovenia o ochrane údajov, ktorými prispôsobia uplatňovanie pravidiel tohto nariadenia na účely splnenia zákonnej povinnosti alebo úlohy realizovanej vo verejnom záujme, či pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Okrem osobitných požiadaviek na takéto spracúvanie by sa mali uplatňovať všeobecné zásady a iné pravidlá uvedené v tomto nariadení, najmä pokiaľ ide o podmienky pre zákonné spracúvanie. Výnimky zo všeobecného zákazu spracúvania týchto osobitných kategórií osobných údajov by sa mali výslovne uviesť okrem iného vtedy, ak dotknutá osoba poskytla svoj výslovný súhlas alebo v súvislosti s osobitnými potrebami, najmä ak spracúvanie vykonávajú v rámci legitímnych činností určité združenia alebo nadácie, ktorých cieľom je umožniť výkon základných slobôd.

Z uvedeného je zrejmé, že na rozdiel od doteraz platného zákona č. 122/2013 Z. z., podľa predpisov o ochrane osobných údajov účinných od 25. 5. 2018 bude fotografia považovaná za osobitnú kategóriu osobných údajov iba vo výnimočných prípadoch, resp. keď sa používajú technológie na rozpoznávanie tváre.

 

Kedy sa fotografia stáva osobným údajom?

Fotografia sa stáva osobným údajom, ak je spojená s iným osobným údajom. GDPR považuje za osobný údaj informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobyIdentifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor:

  • meno, priezvisko, dátum narodenia;
  • identifikačné číslo – rodné číslo, číslo občianskeho preukazu;
  • lokalizačné údaje – adresa;
  • genetické údaje týkajúce sa zdedených alebo nadobúdaných genetických charakteristických znakov fyzickej osoby;
  • údaje týkajúce sa zdravotného stavu dotknutej osoby, ktoré poskytujú informácie o minulom, súčasnom alebo budúcom fyzickom alebo duševnom zdravotnom stave dotknutej osoby;
  • údaje špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby;
  • online identifikátor – fyzickým osobám môžu byť pridelené online identifikátory, ktoré poskytujú ich prístroje, aplikácie, nástroje a protokoly (IP adresa, cookies, alebo iné identifikátory).

Jednoducho ak fotografiu spojíte napr. s menom, priezviskom alebo adresou, už sa fotografia stáva osobným údajom.

 

Môžem fotiť na ulici streetku, alebo verejné akcie bez problémov?

Samozrejme. GDPR nijako nezasahuje alebo nebrání zhotovovať fotografie z verejných akcií a zverejňovať ich na internete. Takéto jednanie je v prvom rade občianskoprávne a zhotoviteľ fotografie a aj jej následné šírenie musí býť v intenciách pravidiel, ktoré pre tieto činnosti ustanovuje Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý GDPR nemení. Ide hlavne o Ochranu osobnosti v § 11 – § 16 spomínaného zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Príkladom fotografie, ktorá by nemala byť zverejnená, môže byť napr. fotografia z koncertu, ktorá zachytáva opitých ľudí a pod. Takúto fotku môžete zverejniť len za podmienky, že máte na jej zverejnenie súhlas, pretože ide o prejav osobnej povahy. Súhlas nemusí byť len písomný, postačuje aj ústny súhlas, dokonca v niektorých prípadoch aj konkludentný, teda nevýslovný súhlas, napr. tak že osoba strpí fotografovanie. Tak isto neodporúčam zverejňovať fotografie ľudí, pokiaľ jasne dávali na javo, že si neprajú byť fotografovaní. V prípade súdneho sporu, kde by ste operovali umeleckou činnosťou, odporúčam mať doklad o umeleckom vzdelaní (vyštudovanú školu, alebo aspoň certifikovaný rekvalifikačný kurz Ministerstvom školstva SR a živnosť, kde máte uvedené aj fotografické služby).

 

Fotenie verejných osôb

Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia). Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva a pod.).

 

Ako je to s portrétnymi, reklamnými, módnymi a podobnými fotkami?

To nie je ani tak problém GDPR, ako skôr Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníkZákona 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Zverejnenie fotografie rieši § 12 ods. 3 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ak však chcete byť chránený pred tým, aby Vás modelka/model požiadali o stiahnutie fotografie z web-u, resp. z predaja fotografie, ošetrite si to v zmluve, keďže podľa Zákona 185/2015 Z.z. Autorský zákon § 4 a § 5 ide o fotografické dielo. A na čo Vám bude fotografické dielo, ktoré nemôžete zverejniť a predať? V zmluve je vhodné uviesť na aký účel fotografiu vytvárate, kde bude publikovaná, či ide o komerčnú fotografiu, teda za účelom predaja a pod. A ešte upozornenie! Obrazové snímky akejkoľvek fyzickej osoby môžu byť vyhotovené alebo použité na reklamné účely len s privolením tejto osoby.

Na reklamu sa totiž nevzťahuje žiadna zo zákonných licencií. A to aj ak ide o snímky zachytávajúce viac osôb pri určitej činnosti (účastníci výletu, nakupujúci hostia v reštaurácii atď.). Samotný súhlas s tým, aby jedinec či člen skupiny bol fotografovaný či filmovaný a výslovný či implicitný súhlas s tým, aby taká snímka bola použitá na žurnalistické účely, nemusí znamenať súhlas na reklamné účely. Taký súhlas je spravidla viazaný na určitú podmienku (napr. poskytnutie honoráru). V každom prípade by bolo vhodné mať tento súhlas písomne vo forme zmluvy.

 

Čo by mala obsahovať zmluva?

Zmluva by mala vždy odpovedať na otázky,

  • kto sú zmluvné strany (je nutné ich spráne označiť),
  • čo je predmetom zmluvy (prevod niečoho, čo má kto a kedy urobiť),
  • aké sú vzájomné práva a povinnosti strán,
  • aké sú sankcie v prípade nedodržania zmluvných povinností a
  • na ako dlho sa zmluva uzatvára, prípadne ako možno zmluvu ukončiť, zmeniť.

 

Potrebujem súhlas na spracovanie osobných údajov aj pri zmluve?

GDPR uvádza v čl. 6, ods. 1 písm. c) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa. To je ďalej rozvedené v ods. 3 uvedeného článku:

Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený:

a) v práve Únie alebo

b) v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa.

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Uvedený právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel tohto nariadenia, vrátane: všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom; typov spracúvaných údajov; dotknutých osôb; subjektov, ktorým sa môžu osobné údaje poskytnúť, a účely, na ktoré ich možno poskytnúť; obmedzenia účelu; doby uchovávania; a spracovateľských operácií a postupov vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako napríklad tie na iné osobitné situácie spracúvania, ako sú stanovené v kapitole IX. Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.

Súhlas na spracovanie osobných údajov v zmluve, faktúre a pod. nepotrebujete, lebo je tam uplatnená zásada zákonnosti na spracovanie osobných údajov, ukladá Vám ich zákon. Pri týchto dokladoch je stanovená aj dĺžka uchovávania a ochrany takýchto dokladov obsahujúcich osobné údaje podľa § 35 zákona o účtovníctve.

 

Pár rád na záver

Pred každým fotením si vždy uzavrite zmluvu.

Pri firemných akciách odporučte organizátorovi, aby vyvesil pri vchode do priestoru, v ktorom budete fotiť, upozornenie, že v priestore sa bude fotiť, prípadne filmovať. Ak máte záujem uverejniť si nejaké fotky z firemnej akcie na svojom web-e, dohodnite si to už v zmluve.

Ak fotíte verejné akcie, v podstate nemusíte mať z ničoho obavu, ak nebudete fotiť ľudí, ktorí Vám dajú najavo, že si to neželajú, prípadne ľudí, u ktorých by zverejnením fotky boli porušené práva na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, prípadne boli v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Pri fotení osôb mladších ako 16 rokov je vždy nutný súhlas zákonných zástupcov.

 

Ostatná aktualizácia: 24.3.2019 08:30

Jozef Kaffka – StarLine Photography

 

Pin It on Pinterest